Brain
Expert Pharmacologist
- Joined
- Jul 6, 2021
- Messages
- 264
- Reaction score
- 295
- Points
- 63
Rozsiahla dekriminalizácia drog nie je taká šialená, ako sa môže zdať.
Prológ
Vysoký biely muž v džínsovej košeli stojí pred sporákom. Kamera sleduje jeho ruku, ktorá siahne do škatule s vajíčkami a potom sa odtiahne, čím odhalí liatinovú panvicu.
Po nadviazaní očného kontaktu s kamerou ukáže na vajíčko - "To je tvoj mozog". Ukáže na panvicu. "To sú drogy".
Jednou svalnatou rukou rozbije vajce o horúcu panvicu. Keď panvicou udrie o zem, vytečie z neho a zasyčí. "To je tvoj mozog na drogách."
Kamera sa opäť zdvihne k jeho pohľadu. "Nejaké otázky?"
V dejinách ľudstva sa snáď ešte nikdy nestalo, aby strach spojený s hodnotením raňajok mal taký hlboký vplyv na myseľ mladých ľudí. Reklama z roku 1987, prelomová kampaň financovaná neziskovou organizáciou Partnership for a Drug-Free America, ilustruje, ako USA celé desaťročia pristupovali k problému drog: taktikou strachu, trestania a kriminalizácie, ktorá postihovala najmä menšiny.
To sa však môže zmeniť. Vo voľbách v roku 2020 prijalo šesť štátov a District of Columbia iniciatívy na reformu protidrogového práva. Väčšina z nich sa týkala marihuany, ktorá je v súčasnosti dekriminalizovaná, legalizovaná alebo v procese dekriminalizácie (podľa stavu v auguste 2024). Vyniká Oregon, známy svojimi liberálnymi zákonmi a problémami s policajným násilím.
V tomto štáte sa prijatím opatrenia 110 legalizovalo držanie akejkoľvek drogy v množstve potrebnom na osobné použitie - okrem iného menej ako gram heroínu, menej ako 40 jednotiek LSD a do 40 tabletiek oxykodónu. Vytvoril sa ním aj systém bezplatnej protidrogovej liečby pre každého, kto o ňu prejavil záujem. Nový zákon začal platiť v niektorých jurisdikciách skôr, ale oficiálne vstúpil do platnosti na celoštátnej úrovni 1. februára.
"Ak by sa to malo stať kdekoľvek, Oregon je logickou voľbou," konštatuje Katherine Neal Harrisová, výskumníčka drogovej politiky na Riceovej univerzite. Tento štát sa vo federálnom meradle umiestňuje na popredných miestach v miere užívania a zneužívania drog a už roky sa snaží tento problém riešiť. V roku 1973 sa stal prvým štátom, ktorý dekriminalizoval marihuanu.
Výskumníci v oblasti verejného zdravia, závislostí a kriminológie a progresívni politici dúfajú, že nedávne víťazstvo signalizuje rozhodujúci obrat v postoji verejnosti k ľuďom, ktorí užívajú drogy.
"Celá táto vec DARE, celá táto atmosféra nikdy nefungovala. Vieme, že to nikdy nefungovalo " - hovorí Jacob Borodowski, výskumník v oblasti drogovej politiky na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity. "Nemusíte byť odborník, aby ste videli všetky problémy spôsobené spôsobom, akým v tejto krajine zaobchádzame s drogami".
Predpojatosť vojny proti drogám
"Celá táto vec DARE, celá táto atmosféra nikdy nefungovala. Vieme, že to nikdy nefungovalo " - hovorí Jacob Borodowski, výskumník v oblasti drogovej politiky na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity. "Nemusíte byť odborník, aby ste videli všetky problémy spôsobené spôsobom, akým v tejto krajine zaobchádzame s drogami".
Predpojatosť vojny proti drogám
"Americkým nepriateľom číslo jeden v Spojených štátoch je drogová závislosť " - povedal prezident Richard Nixon v prejave v roku 1971, v ktorom vytvoril slovné spojenie "vojna proti drogám".
Spočiatku jeho administratíva smerovala väčšinu finančných prostriedkov na znižovanie dopytu, t. j. na liečbu ľudí závislých od drog a na vzdelávanie ľudí o možných dôsledkoch užívania drog. Postupom času sa však Nixonova rétorika zmenila a úsilie sa stalo rozhodne militantnejším, pričom sa kládol väčší dôraz na využívanie väzenia na obmedzenie užívania drog.
Vo svojom prejave v októbri 1982 prezident Ronald Reagan prisľúbil milióny dolárov na financovanie boja proti drogám a tvrdil, že to pomôže riešiť "americkú epidémiu " zločinnosti . Uviedol, že kriminalita "si ročne vyžiada životy viac ako 20 000 Američanov, postihuje takmer tretinu domácností v krajine a spôsobuje finančné straty vo výške približne 8,8 miliardy dolárov ročne". Počas jeho prezidentovania a nasledujúcich 38 rokov zostali kriminalita a drogy v americkej politike a vo verejnom povedomí úzko prepojené, hoci skutočné spojenie medzi nimi môže byť skôr dôsledkom kriminalizácie drog ako samotných látok.
Napriek tomu vojna proti drogám nenaplnila očakávania bezpečnejšej a zdravšej spoločnosti. V súčasnosti je v USA za drogové trestné činy uväznených pol milióna ľudí vrátane 49 % väzňov vo federálnych väzniciach. Medzitým každý rok naďalej zomiera viac ako 60 000 ľudí na predávkovanie a čoraz častejšie sa objavujú dravé odvykacie centrá, ktoré sa priživujú na zraniteľných ľuďoch a ich rodinách.
Hakik Virani, lekár a odborník na závislosti z Albertskej univerzity v Kanade, tvrdí, že tieto negatívne dôsledky neboli chybou, ale zákonitosťou. Drogové zákony podľa neho "nikdy neboli určené na to, aby pomohli ľuďom prestať užívať látky", ale skôr na vylúčenie určitých skupín obyvateľstva. Ľudia marginalizovaní na základe rasových, triednych, sexuálnych alebo iných rozdielov znášajú najväčšiu ťarchu trestnej drogovej politiky, hoci miera užívania látok je vo všetkých demografických skupinách podobná.
Jedným z príkladov je historický rozdiel v trestoch za crack a práškový kokaín, čo sú z chemického hľadiska v podstate rovnaké drogy v rôznych formách. Druh, ktorý sa šnupe, hydrochlorid kokaínu, je prášková forma výťažkov z listov koky zmiešaná s látkou, ktorá ju robí menej čistou. Krekový kokaín sa vyrába varením hydrochloridu kokaínu so sódou bikarbónou a malým množstvom vody, kým nevzniknú "kamene", ktoré sa dajú fajčiť. Tento proces mení chemické zloženie kokaínu, ale nemení jeho psychoaktívne vlastnosti.
Crack kokaín vzhľadom na spôsob jeho užívania spôsobuje rýchlejšie a intenzívnejšie opojenie. To môže súvisieť s vysokou závislosťou, keďže rýchle pôsobenie podporuje časté užívanie. Vzhľadom na zložitosť skúmania nelegálnych látok a nedostatok údajov v rámci policajnej prohibície však existuje len málo vedeckých dôkazov na túto tému.
Nedostatok informácií nezabránil politikom, aby zaujali postoj proti cracku. Zákon proti zneužívaniu drog z roku 1986 stanovil oveľa prísnejšie tresty za držbu cracku v porovnaní s práškovým kokaínom. Napríklad za 5 gramov cracku ste mohli dostať rovnaký trest ako za 500 gramov prášku.
Nebolo logické, že trest za crack bol mnohonásobne prísnejší ako za ľahký kokaín. Súviselo to s tým, kto v tom čase crack užíval a predával: boli to najmä chudobné černošské komunity vo veľkých mestách.
Zákon o spravodlivom udeľovaní trestov z roku 2010 znížil rozdiel v trestoch zo 100:1 na 18:1, ale ten stále pretrváva. Politiky prijaté počas Nixonovej a Reaganovej éry mali neprimeraný vplyv na černošských Američanov. Podľa Aliancie pre protidrogovú politiku tvoria čierni a latinskoamerickí väzni približne 80 % federálnych väzníc a takmer 60 % štátnych väzníc. Z tohto dôvodu je približne jeden z 13 dospelých černochov zbavený volebného práva v dôsledku zákonov obmedzujúcich volebné právo zločincov.
Nedostatok informácií nezabránil politikom, aby zaujali postoj proti cracku. Zákon proti zneužívaniu drog z roku 1986 stanovil oveľa prísnejšie tresty za držbu cracku v porovnaní s práškovým kokaínom. Napríklad za 5 gramov cracku ste mohli dostať rovnaký trest ako za 500 gramov prášku.
Nebolo logické, že trest za crack bol mnohonásobne prísnejší ako za ľahký kokaín. Súviselo to s tým, kto v tom čase crack užíval a predával: boli to najmä chudobné černošské komunity vo veľkých mestách.
Zákon o spravodlivom udeľovaní trestov z roku 2010 znížil rozdiel v trestoch zo 100:1 na 18:1, ale ten stále pretrváva. Politiky prijaté počas Nixonovej a Reaganovej éry mali neprimeraný vplyv na černošských Američanov. Podľa Aliancie pre protidrogovú politiku tvoria čierni a latinskoamerickí väzni približne 80 % federálnych väzníc a takmer 60 % štátnych väzníc. Z tohto dôvodu je približne jeden z 13 dospelých černochov zbavený volebného práva v dôsledku zákonov obmedzujúcich volebné právo zločincov.
Celkovo je súčasný systém neefektívny. Do roku 2019 federálna vláda vynakladala na kontrolu užívania drog 34,6 miliardy dolárov ročne. Za posledných 40 rokov sa na kontrolu drog vynaložilo viac ako 1 bilión dolárov, ale miera užívania stále rastie. V štúdii z roku 2018 uverejnenej v časopise Science sa zistilo, že počet úmrtí na predávkovanie sa za posledných 40 rokov exponenciálne zvýšil.
Keďže sa urobilo málo na zastavenie epidémie závislosti od opiátov, ktorá sa začala legálnym prístupom k liekom, kríza sa rýchlo rozrástla. V roku 2018 opioidy zabili v USA 47 600 ľudí, čo predstavuje väčšinu zo 67 300 hlásených úmrtí na predávkovanie.
Mnohí odborníci sa domnievajú, že epidémia opioidov, ktorá vyniesla do popredia závislosť od bielych drog, pomohla zmeniť vnímanie užívateľov drog verejnosťou a zvýšila životaschopnosť nových politík, ako je napríklad volebná iniciatíva v Oregone.
Dekriminalizácia je len prvým krokom
Pokiaľ ide o vplyv vojny proti drogám na černošských Američanov, na odstránenie škôd nebude stačiť len zmena zákona.
Kaise Jama, výkonná riaditeľka organizácie pre sociálnu spravodlivosť Unite Oregon, v rozhovore pre The Marshall Project povedala: "Systémy útlaku si vždy nájdu spôsob, ako poslať černochov a hnedých ľudí do väzenia". Hoci opatrenie 110 je krokom vpred, Jama zdôraznil, že údaje z Oregonu ukazujú, že orgány činné v trestnom konaní sa budú aj naďalej zameriavať na rasové menšiny. Podľa údajov Americkej únie občianskych slobôd (American Civil Liberties Union) z roku 2018 sú v Oregone za držbu marihuany zatýkaní černochovia 1,8-krát častejšie ako belosi, a to aj napriek tomu, že táto droga bola legalizovaná v roku 2014. Čierni ľudia pritom tvoria len 2 % obyvateľstva štátu, ale 10 % väzenskej populácie štátu.
Opatrenie 110 zdôrazňuje, ako drogové zákony prispievajú k systémovému rasizmu, a uznáva, že "kriminalizácia drog neúmerne poškodzuje chudobných ľudí a ľudí inej farby pleti". Dekriminalizácia všetkých drog odstraňuje predsudky spojené s rôznymi látkami, napríklad rozdiely v prístupe k formám kokaínu.
Pokiaľ ide o vplyv vojny proti drogám na černošských Američanov, na odstránenie škôd nebude stačiť len zmena zákona.
Kaise Jama, výkonná riaditeľka organizácie pre sociálnu spravodlivosť Unite Oregon, v rozhovore pre The Marshall Project povedala: "Systémy útlaku si vždy nájdu spôsob, ako poslať černochov a hnedých ľudí do väzenia". Hoci opatrenie 110 je krokom vpred, Jama zdôraznil, že údaje z Oregonu ukazujú, že orgány činné v trestnom konaní sa budú aj naďalej zameriavať na rasové menšiny. Podľa údajov Americkej únie občianskych slobôd (American Civil Liberties Union) z roku 2018 sú v Oregone za držbu marihuany zatýkaní černochovia 1,8-krát častejšie ako belosi, a to aj napriek tomu, že táto droga bola legalizovaná v roku 2014. Čierni ľudia pritom tvoria len 2 % obyvateľstva štátu, ale 10 % väzenskej populácie štátu.
Opatrenie 110 zdôrazňuje, ako drogové zákony prispievajú k systémovému rasizmu, a uznáva, že "kriminalizácia drog neúmerne poškodzuje chudobných ľudí a ľudí inej farby pleti". Dekriminalizácia všetkých drog odstraňuje predsudky spojené s rôznymi látkami, napríklad rozdiely v prístupe k formám kokaínu.
Hoci odborníci považujú opatrenie 110 za začiatok širšej zmeny, poukazujú aj na potrebu prehodnotiť tresty pre tých, ktorí sú stále uväznení za držbu drog, ktorá teraz nie je trestným činom. To sa už urobilo v Oklahome a Kalifornii v prípade marihuany. V Oregone sa každoročne vynesú tisíce rozsudkov za trestné činy.
V podkladovom dokumente Aliancie pre protidrogovú politiku (DPA), ktorá presadzovala opatrenie 110, sa uvádza, ako sa zmení protidrogová politika Oregonu v nasledujúcich dvoch rokoch. Od 1. februára 2021 boli drogy oficiálne dekriminalizované a začal sa proces vytvárania systému liečby financovaného z daní z konope. Agentúra DPA predpokladá, že tieto dane poskytnú do konca roka viac ako 100 miliónov dolárov a do októbra bude mať každá jurisdikcia liečebné centrum. Do roku 2022 budú do systému smerovať ďalšie finančné prostriedky z úspor v oblasti trestného súdnictva.
V podkladovom dokumente Aliancie pre protidrogovú politiku (DPA), ktorá presadzovala opatrenie 110, sa uvádza, ako sa zmení protidrogová politika Oregonu v nasledujúcich dvoch rokoch. Od 1. februára 2021 boli drogy oficiálne dekriminalizované a začal sa proces vytvárania systému liečby financovaného z daní z konope. Agentúra DPA predpokladá, že tieto dane poskytnú do konca roka viac ako 100 miliónov dolárov a do októbra bude mať každá jurisdikcia liečebné centrum. Do roku 2022 budú do systému smerovať ďalšie finančné prostriedky z úspor v oblasti trestného súdnictva.